Harry Potter a slzy vtáka fénixa - Kapitola dvadsiata tretia : Nemocnica sv. Munga

Postava zahalená do červeného habitu so zlatými lemami sa s tichým PUK práve premiestnila do tieňa pred nemocnicou svätého Munga na čarovné choroby a zranenia. Snehové vločky jej dopadali na tvár, ktorú mala pokrytú kapucňou. Bolo to príjemné započúvať sa do piesne vločiek a vetríka, hladiaceho mu tvár. Tmavá obloha posiata hviezdami práve upierala svoj zrak na scénu odohrávajúcu sa pred staromódnym obchodným domom, postavenom z červených tehál, ktoré budili dojem dlhovekosti. Písmená, ktoré na prvý pohľad zažili svoje utvárali názov tejto budovy...Purge a Dowse, spoločnosť s ručeným obmedzeným. Za sklenenou ochranou vo výklade sa týčilo niekoľko figurín, s nie veľmi príjemným vzhľadom. Jednej chýbala noha, druhej ruka, iná zas bola popísaná skupinkou ľudí, ktorí sa vyžívajú v tvorbe grafitov.

Oku človeka, ktorý nie je zasvätený do tajov kúzelníckeho sveta by pripadalo smiešne vidieť pred ňou stáť dve strany ľudí, ktorí na seba mieria s nejakým smiešnymi drevenými paličkami a hádžu po sebe vražedné pohľady. Jedna strana bola oblečená v čiernych habitoch s bielymi maskami na tvári. Druhá strana nemala jednotný výzor. Každý z tejto skupinky bol oblečený v čomsi inom. Cyklámenový habit, vysoký vlnený klobúčik, všetko čudáci....

Avšak nášho chlapca, ktorý bol práve neďaleko opretý o múr starého domu najviac zaujal rozhovor dvoch čarodejníkov. Každý z nich stál na čele svojho frontu, s hlavou vztýčenou, aby mohli svetu ukázať, že oni sú tu páni. Na čele postáv, zahalených v čiernych habitoch stal on, lord Voldemort. Chudý muž s tvárou belšou ako lebka, so zlovestnými očami a nosom plochým ako nos hada. Svoj pohľad upieral na najväčšieho čarodejníka tejto doby Albusa Dumbledora. Aj riaditeľ Rokfortskej strednej školy čarodejníckej bol chudej, vysokej postava, avšak pritom sa ich podoby prestali podobať. Tento čarodej mal vlasy rovnako ako aj bradu sfarbené do striebrista. Z jeho očí sršali skúsenosti. Či už dobré alebo zlé. Všetky sa vliali do tých jeho jasnomodrých očí, v ktorých hrali beťárske iskričky. Na svet sa díval spoza polmesiačkovitých okuliarov. Vľúdny úsmev mu zdobil tvár, úsmev taký, že každému človeku, ak nemá srdce z kameňa, vyčaruje na tvári úsmev tiež.

"...Tom, Tom, ty sa nikdy nepoučíš. Vieš dobre, že láska je tá najväčšia sila na svete," prehovoril Dumbledore.

"Ha, že vraj láska. Hlupák jeden, prešiel som celý svet a nikde sa mi tie tvoje bláznivé slová nepotvrdili. Existuje iba moc a tí, ktorí sú príliš slabí na to, aby ňou vládli, nemajú na tomto svete čo robiť," odpovedal mu Voldemort a v jeho jasnočervených očiach sa nebezpečne zablysklo.

"Nemáš pravdu Tom, práve toto je tvoja slabina. Nepoznal si nikdy matkinu lásku, puto, ktoré ťa spája s tvojimi priateľmi, s blízkymi. A aj keď si to nezaslúžiš, tak ťa úprimne ľutujem,"

Smrťožrúti sa zasmiali pre nich tak "bláhovému" výlevu srdca Albusa Dumbledora. Bodaj by nie, keď jadro smrťožrútov tvorili vrahovia, zabijaci, kriminálnici a odpad kúzelníckeho spoločenstva.

"Slabina, pche. Si vážne pomätený hlupák Dumbledore. Ale dosť rečí. Sám vidíš, v akom si ty a tá tvoja zberba postavení. Ministerstvo je moje, rovnako ako ostatné čarodejnícke inštitúcie. Táto nemocnica už nebude ošetrovať muklov a nečistokrvných. S takou chamraďou sa už zaoberať nebudeme. Už ma čaká len Rokfort a ten príde na rad čoskoro,"

Harry pozorne načúval rozhovoru a nemohol si nevšimnúť, že čarodejníci dobra sa klepú strachom. Bola ich menšina. Pohľad mu padol na dvojicu mladých, nedoštudovaných čarodejníkov. Hermiona Grangerová a Ron Weasley stáli v prvom rade čakajúcich bojovníkov.

"...ale keďže sú dnes Vianoce, tak som ochotný urobiť jeden dobrý skutok. Nechce sa mi prelievať čarodejníckou krvou, ktorá má cenu zlata, avšak len niektorá," uškrnul sa.

Fénixov rád už strnulý od dlhého postávania napäto nastražil uši. Žeby sa Voldemort zmenil? Žeby sa rozhodol konať dobré skutky?

"Aký máš návrh Tom?" spýtal sa ho Dumbledore, ktorý sa netváril prekvapene.

"Nie som Tom. Som lord Voldemort a môj návrh znie: Tvoj najlepší čarodejník, proti môjmu najlepšiemu. Urobíme to takto, čo ty na to? Tak ako to kedysi urobil vznešený Salazar Slizolin a ten odvážny Richard Chrabromil," povedal Voldemort a pri mene Harryho predka bolo cítiť to množstvo opovrhnutia, ktoré mu už len to meno spôsobovalo.

Súhlasné mrmlanie sprevádzalo stranu dobra, zatiaľ čo v radách smrťožrútov sa striedali pobúrené výkriky so sklamanými tvárami. Krv, túžili po krvi, dokonca aj po detskej krvi, ktorá bola úzko spätá s nemocnicou sv. Munga. Jediný pohľad Toma Riddla ich však schladil.

"Mám tvoje slovo, že ak tvoj čarodejník prehrá, odídeš aj so svojimi smrťožrútmi?" spýtal sa obozretne riaditeľ Dumbledore.

"Haha, ak vyhrá tvoj čarodejník, čo sa nestane, povedzme, že nechám celú vašu chamraď na pokoji do nového roka," odvetil mu Voldemort. Na hadej tvári sa zobrazil zákerný úsmev, ktorý neveštil nič iného než nejaký podraz.

"Dobre, teda súhlasím. Kde máš toho svojho čarodejníka?"

Z rady smrťožrútov vystúpila postava zahalená tak ako každý jeden v čiernom habite. Nemala však bielu masku, ale červenú. Tá červená bola predzvesťou krvi, aspoň také pocity v Harrym vyvolávala. Červená ako krv...

Postava pristúpila k Voldemortovi a zhodila zo svojej tváre masku. Medzi bojovníkmi za Dumbledorovým chrbtom to zahučalo beznádejou. Zabudli na to, že nádej žije v každom z nás, len ju treba nájsť...

Harrymu od prekvapenia skoro vyskočili oči...

Pozeral sa do tváre Aberfortha Dumbledora.

Pre Harryho to bol neuveriteľný šok. Nemohol uveriť tomu, že z tejto kedysi milej stareckej tváre vyžarovala krajná zlosť. Každá časť jeho tvar bola vyplnená vráskami hnevu a jeho oči, kedysi tak podobné tým riaditeľovým, dnes mali odtieň červenej. Farby rovnakej červenej ako je farba jeho masky. Harry sa na chvíľu zamyslel nad dôvodom toho, prečo by tento, práve tento čarodejník zmenil stranu. Ako sa však zamýšľal, nič ho nenapadlo...

"...vyberám..." riaditeľ to však vysloviť nedokázal, pretože mu do toho vstúpil Harry, stále zahalený v rodovom habit.

" Mňa," odvetil do ticha noci Harry. Félix, ktorý doteraz sedel riaditeľovi na pleci vydal povzbudzujúci hrejivý tón, ktorý sa niesol široko ďaleko.

"Kto si skrčok?" vykríkol Voldemort s neskrývajúcim záujmom. Predsa nie je veľa čarodejníkov, ktorý by sa postavili Dumbledorovi tvárou tvár. Buď je to pomätenec, alebo dobrý kúzelník. Zatiaľ čo Voldemortovi behali po rozume takéto myšlienky, Albus Dumbledore neskrýval široký úsmev.

"Do toho ťa nič nie je Riddle," odvetil mu Harry. Tvár lorda Voldemorta sa skrivila zlosťou od potláčaného hnevu.

"Zabi ho," vydal pokyn a súboj sa začal. Súboj, na ktorý ľudia tak skoro nezabudnú...

Ako sa súboj vyvinie? Zomrie A. Dumbledore, alebo bude porazený náš mladý hrdina Harry Potter? To všetko v budúcej kapitole...

To be continued